Minulý týždeň bol pre mňa veľmi hektický. Raňajky, obed, večera a všetky tie ďalšie veci. Nie, detaily osobnej hygieny určite pred Vami rozoberať nebudem. Našou témou sú predsa preklady. 16504, to si nevšímajte…len si počítam, že koľko znakov vrátane medzier a koľko normostrán. Ľahká zmena charakteru, kedy na 35-tom kilometri si maratónec spokojne kontroluje medzičas a dáva si sladký dúšok izotonického nápoja. Občas ma prepadne pocit zúfalstva. Sedím tu na stoličke v prekladateľských nohaviciach, ktoré sú v zadnej partii už takmer priesvitné a na kolenách trochu zafúľané neustálym trením mojim rúk. Budem tu s veľkou radosťou a oddanosťou hľadieť do svetielkujúcej plochy ešte ďalších desať hodín. Môj život, moja záľuba sú predsa preklady. Termín bude dodržaný, ako vždy. Och, ako som len čakal na túto chvíľu, keď mi mail server doručí päť právnických dokumentov na preklad. Ako rád prežívam tieto chvíle, dva dni bez denného svetla, pred ktorým ma chráni zastreté žalúzie a dovoľuje mi sústrediť sa na to čo je v mojom živote to najdôležitejšie. Žeby preklady??? Nezdržujte prosím Vás. Tvorba nových vetných konštrukcií, zmena slovosledu, lovenie toho najtrefnejšieho výrazu v internetovom oceáne, tvorba variantov, porovnávanie a nakoniec výber toho správneho. A zároveň taká voľnosť a ľahkosť bez snahy o nový obsah…rád sa nechám unášať myšlienkami iných ľudí. Už som Vás presvedčil o tom, že preklady sú moja činnosť obľúbená alebo mám pokračovať? Zatiaľ Vás nechám tak. Vidím, že ste na pochybách a preklady čakajú. Ďalšie sekundy.
Zelený čaj po mojom pravom oku nesmie chýbať. Chutný silný čaj posunie ďalej moje preklady. Je to jedna zo základných podmienok mojej ochoty pokračovať do ďalšej minúty v tejto prekúrenej jaskyni. Aj keď to čo máte vy doma je navyše natreté na tyrkysovo. Ja viem, to Vaša manželka. Po ľavoku na mňa žmurká modem svojimi zelenými kontrolkami, ak Vás to zaujíma. Rád počúvam hudbu, keď robím preklady. Na začiatku upokojujúcu, s blížiacim sa ránom volím tvrdé žánre, alebo občas aj ticho. V tichu lepšie vyniká sémantika i syntax, a nielen to…
Občas treba nechať Ňufiho prebehnúť po trávniku pred petržalskou bytovkou a potom späť k tomu čo máme najradšej – preklady. Je to môj pes, na môj obraz stvorený a city podobné prežívajúci tvor. No dobre, občas je nervózny, keď už ho tretiu hodinu ignorujem, resp. vravím mu vyčkaj, vyčkaj, už, už, prestáva mi veriť…Au, to si nemusel. Tak teda ideme. Na prechádzke s Ňufim som neprítomný – mysľou pred obrazovkou a ťukám, robím preklady.
Je 5 hodín ráno. Posledný okamih mojho dvojdňového zážitku je vyvrcholením celého procesu. V tejto chvíli si už nemusím nič nahovárať. A Vám už tobôž nie. Skáčem od radosti. V hlave mi zostali už len preklady. V maily pridať súbory – moje veľdielo, a potom send a hurá na prechádzku s Ňufim, už mi znovu pohrozil. A potom aspoň na 3 hodiny splynúť vo večnom mieri so všetkým mierom?